Ručenie je jedným z právny prostriedkov zabezpečenia záväzkov. Ide o právny vzťah medzi veriteľom a osobou odlišnou od dlžníka – ručiteľom, z ktorého vyplýva ručiteľovi povinnosť uspokojiť (splniť, zaplatiť) pohľadávku – dlh za dlžníka veriteľovi, v prípade, ak pohľadávku – dlh neuspokojí sám dlžník.

Relevantné formuláre:

Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Na vznik ručenia nie je potrebný súhlas dlžníka. Potrebný je však súhlas veriteľa, pričom tento súhlas je možné dať aj konkludentne – nevýslovne.
Ručením je možné zabezpečiť tak pohľadávky peňažné ako aj pohľadávky nepeňažné. V prípade nepeňažných pohľadávok však môže nastať problém s plnením takej pohľadávky ručiteľom ak je jej predmetom nezastupiteľné plnenie (plnenie, ktoré je schopný veriteľovi poskytnúť iba dlžník napr. vzhľadom na jeho unikátne umelecké nadanie a pod.). V takom prípade je potrebné dohodnúť plnenie pohľadávky ručiteľom v peňažnej, alebo inej pre ručiteľa splniteľnej forme.
Ručenie môže vzniknúť súčasne so vznikom hlavného zabezpečovaného záväzku medzi veriteľom a dlžníkom (napr. pri uzavretí zmluvy o pôžičke s ručiteľským záväzkom), alebo môže vzniknúť dodatočne potom ako už hlavný záväzok medzi veriteľom a dlžníkom vznikol (napr. ručiteľské vyhlásenie).
Ručiteľ môže byť zaviazaný plniť za dlžníka v rovnakom rozsahu ako sám dlžník, alebo môže byť zaviazaný plniť v užšom rozsahu. Nie je možné platne dohodnúť povinnosť ručiteľa plniť veriteľovi za dlžníka vo väčšom rozsahu ako bol povinný dlžník.
Ručiteľ je povinný plniť veriteľovi až potom, ako svoju povinnosť nesplnil sám dlžník, ktorý bol na plnenie písomne vyzvaný veriteľom. Tieto skutočnosti je veriteľ povinný ručiteľovi preukázať. Z uvedeného teda vyplýva, že veriteľ nie je oprávnený žiadať splnenie pohľadávky priamo od ručiteľa ale najskôr od dlžníka, a až následne, keď dlžník svoju povinnosť nesplní, hoci bol na to písomne veriteľom vyzvaný, môže veriteľ požadovať splnenie pohľadávky od ručiteľa.
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.
Veriteľ má povinnosť pre ručiteľa, ktorý mu plnil za dlžníka, zachovať a odovzdať mu všetky právne nástroje a prostriedky, ktorými disponuje a ktoré sú potrebné pre uplatnenie nároku ručiteľa na náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi za dlžníka (napr. rôzne listinné dôkazy).
Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Ide o prípady kedy napr. veriteľ bez dôvodu nežiadal uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi v čase kedy dlžník bol schopný pohľadávku splniť a následne sa dlžník dostal do situácie, kedy už pohľadávku nebol schopný splniť.
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník, napr. námietku premlčania pohľadávky.
Splnením veriteľovej pohľadávky ručiteľom ručiteľský záväzok zaniká a ručiteľovi, ktorý sa stáva dlžníkovým novým veriteľom, vzniká právo vyžadovať od dlžníka náhradu toho, čo za dlžníka plnil.
Ručiteľský záväzok zaniká smrťou ručiteľa v prípade, že počas jeho života mu nevznikla povinnosť plniť za dlžníka. Smrťou dlžníka povinnosť ručiteľa nezaniká ale trvá v rovnakom rozsahu.